Otec a syn
Otec Boh a syn, pozerajú z neba na ľudí a syn hovorí:
„Otče pozri ako ľudia, žijú v utrpení, kradnú a zabíjajú sa navzájom. Chcel by som im pomôcť, ja ich mám rád.“
Otec na to:
„Poslal som im prorokov, ktorí robili zázraky a ktorí volali ľudí aby verili v mňa a konali dobro. Oni tých prorokov zabili a nezmenili sa.“
Syn hovorí:
„Ale ľudia ľahko zablúdia a zabudnú. Nemohli by sme im nejako pomôcť, je mi ľúto ako trpia?“
Otec hovorí:
„Nechal som im napísať Sväté Písmo, kde ma každý čierne na bielom čo je dobré a čo zlé. Aj tak neposlúchli.“
Syn hovorí:
„Otče, ja im chcem pomôcť, mohol by som prísť k ním a ukázať im cestu ako žiť.“
Otec hovorí:
„Musel by si byť ako oni, mať telo, ktoré je unavené a hladné.
Syn na to:
„Ja pôjdem, ty otče budeš predsa so mnou.“
Otec hovorí:
„Nerozumieš tomu, nebudú ťa poslúchať a nakoniec ťa zabijú.“
Syn na to:
„Aj tak pôjdem, ty otče predsa budeš stále so mnou.“
Otec hovorí:
„Nerozumieš tomu, v tej najťažšej chvíli, keď budeš v bolestiach umierať, budeš sám, ja s tebou nebudem.“
Syn na to:
„Už tomu rozumiem, aj tak pôjdem, ja ich mám rád.“