Interview s Bohom
Interview s Bohom
„Poď ďalej,“ povedal Boh. „Tak ty by si so mnou chcel urobiť interview?“
„Ak máš čas,“ povedal som.
Boh sa usmial a odpovedal: „Môj čas je večnosť, a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa ma vlastne chceš opýtať?“
„Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?“
Boh odpovedal: „Napríklad to, že ich nudí byť deťmi, a tak sa ponáhľajú, aby dospeli. A keď sú dospelí, zasa túžia byť deťmi. Prekvapuje ma, že strácajú zdravie, aby zarobili veľa peňazí. A potom opäť utrácajú veľa peňazí za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie. Prekvapuje ma, že sa toľko strachujú o budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť. A potom vlastne nežijú ani v prítomnosti, ani pre budúcnosť. Prekvapuje ma, že žijú, akoby nikdy nemali zomrieť, a potom umierajú, ako keby nikdy nežili.“
Boh ma vzal za ruky a chvíľu sme mlčali. Potom som sa spýtal: „Čo by si chcel ako rodič naučiť svoje deti?“
Boh sa usmial a odpovedal: „Chcem, aby poznali, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich miloval. Môžu iba dovoliť, aby ich druhí milovali. Chcem, aby poznali, že najcennejšie nie je to, čo v živote majú, ale koho majú. Chcem, aby poznali, že nie je dobré porovnávať sa s druhými. Každý bude súdený spravodlivo, sám za seba, nie preto, že vyzeral pred ľuďmi ako lepší alebo horší. Chcem, aby poznali, že bohatý nie je ten, to má najviac, ale ten, kto nežije iba pre seba, ale pre Boha a pre druhých. Chcem, aby poznali, že iba pár sekúnd trvá spôsobiť ľuďom hlboké zranenia, ale trvá niekedy veľa rokov, než sa také zranenia uzdravia. Chcem, aby vedeli, že za peniaze si môžu kúpiť všetko okrem šťastia. Chcem, aby poznali, že som Boh, ktorý o nich všetko vie, a napriek tomu ich miluje. Ale máloktorí z nich chcú skutočne milovať mňa a iba málo ľudí mi dovolí, aby som zmenil ich život, tak ako by som chcel. Úzka je cesta, ktorá vedie do života, ale málokto po nej ide. Široká je cesta, ktorá vedie do záhuby, a kráčajú po nej mnohí. Chcem, aby poznali, že vždy nestačí, aby im odpustili druhí, ale že oni sami sa musia naučiť odpúšťať.“
Chvíľu som sedel a tešil sa z Božej prítomnosti. Potom som Bohu poďakoval, že si na mňa urobil čas. Poďakoval som mu za všetko, čo pre mňa a moju rodinu robí.
A Boh odpovedal: „Kedykoľvek. Som tu dvadsaťštyri hodín denne. Iba sa spýtaj a ja ti odpoviem.“
„Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým svojím srdcom.“ (Jeremiáš 29,13)