Malý skeptik
Život večný ,
V lone jednej ženy sa ocitli trojčiatka. Jedno bolo malý veriaci, druhé malý pochybovač a tretí malý skeptik.
Malý pochybovač sa pýta: „Veríte vlastne v život po pôrode?“
Malý veriaci: „Áno samozrejme, je predsa celkom jasné, že život po pôrode existuje. Náš život tu je hlavne preto, aby som sa pripravila na život po pôrode, aby som rástla a bola dosť silná na to, čo nás čaká.“
Malý skeptik: „To je nezmysel, žiadny život po pôrode neexistuje. Ako by mal vlastne taký život vôbec vyzerať? K tomu neexistuje žiadny dôvod ani dôkaz!“
Malý veriaci: „No, ani ja to vlastne neviem presne. Ale určíte je tam o mnoho viac svetla než tu. A možno tam dokonca budeme i behať a jesť ústami.“
Skeptik: „Čo je to za hlúposť? Behať, to predsa nejde. A jesť ústami, to je úplne smiešna predstava. Máme predsa pupočnú šnúru, ktorá nás živí. A mimo to je celkom nemožné, aby po pôrode existoval život. Veď pupočná šnúra je krátka už teraz!“
Malý veriaci: „Určite to je možné. Len bude všetko okolo trochu inak, ako sme zvyknutý.“
Malý skeptik: „Ešte sa nikto nikdy po pôrode nevrátil. Pôrodom všetko končí!“
Malý veriaci: „Pripúšťam, že presne neviem, ako po pôrode bude život vyzerať, ale maminka sa o nás postará.“
Malý skeptik: „Aká maminka?!? Ty veríš na nejakú mamu? A kde ako má byť?“
Malý veriaci: „Veď je tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a jej prostredníctvom. Bez nej predsa nemôžeme vôbec existovať.“
Skeptik: „Pekná hlúposť! Z nijakej mamy som nevidel nikdy ani kúsok, takže neexistuje!“
Veriaci: „Niekedy, keď sme úplné ticho, môžeš počuť jej hlas, ako spieva alebo pocítiť, ako hladí náš svet. Pevne verím tomu, že náš skutočný život začne až potom…“